strach a ...hmla v údolí Říčky

Nikdy som si nezvykol dopredu plánovať, ktorú cestu a kedy chcem preliezť. Človek nevie, čo bude "zajtra", či sa nezraní, prípadne neochorie a tým sa celé jeho plánovanie dostane do slepej uličky alebo si to bude musieť všetko preorganizovať odznova - a toto mi prišlo ako zbytočná komplikácia :} Veď lezenie má byť o pohode, tak prečo by som sa mal pri ňom stresovať nejakým plánovaním? Koniec koncov, aj tak to vždy prišlo samo ...ten výber ciest, ktorým sa v určitom období venujem. Okrem toho - vyplývajúc z mojej povahy - nemám rád priveľa rozrobených/nedokončených projektov, a tak je moja momentálna posadnutosť vždy zameraná len na 2 - 3 cesty, ktorým sa venujem. Snáď jediné, čo si (som si...) pri lezení plánujem, je približná doba, do kedy chcem danú cestu vyliezť, resp. počet pokusov, ktorý som ochotný ceste venovať. Toto všetko sa však (ani neviem prečo) zmenilo...

V pondelok 30.11. totiž odlietam na 5 mesiacov do kanadského "pracovného tábora" ...inými slovami zarábať :} A keďže som si toho lezenia v krase túto jeseň veľa neužil, cca pred 3 týždňami som sa rozhodol, že sa pokúsim zvyšný čas čo najefektívnejšie (po lezeckej stránke, samozrejme :p) využiť. Čo ma v tejto chvíli prekvapuje je fakt, že som pri tom plánovaní nemal príliš veľké oči (lebo to u mňa nebýva zvykom veru) - spísal som si cca 8 ciest, ktoré by som, ak počasie a okolnosti dovolia, chcel vyliezť. Kľúč k výberu ciesť bol prostý - išlo o cesty nelezené, príp. málo lezené, o cesty, kde nie sú silné prsty najdôležitejším artiklom lezca, prípadne o cesty, ktoré sú už na pohľad peknou líniou. Toto všetko bolo pre mňa výzvou, motiváciou k prelezu (veď kto by v sychravom jesennom počasí šiel dobrovoľne liezť na Bajerku? :p).

Keďže počasie bolo jedným z aspektov a dostupnosť rôznych oblastí druhým, musel som tomu prispôsobovať aj svoje plány (hm, asi toto bude cestou k úspechu v plánovaní...). Skaly v údolí Říčky vyžadujú vďaka svojej úchvatnej polohe špecifické podmienky, a preto som minulý krásny, slnečný piatok využil na sedenie na kýbli v práci s hlavou v rukách a oplakávanie pokazenej WAPky. Bol to však vynikajúci strategický ťah, pretože takto dostala Bajerka úžasnú šancu kvalitne preschnúť a pripraviť mi podmienky na sobotný prelez. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď som sa v sobotu ráno zobudil a za oknom bolo mlieko ako kravínoch JRD. Okrem toho cesty a chodníky mokré ...no, videl som to skôr na turistiku ako na lezenie, ale obsesia bola silnejšia ako zdravý rozum, a tak sme sa s jedným dobrovoľníkom pobrali smer Stará osada, následne Říčky, rozcestí a na záver 15 min k vytúženej Bajerke.

Na moje veľké prekvapenie (a vlastne aj radosť) bola skala vcelku suchá, tak sme sa dali hneď do "práce" - na rozlez, alebo skôr "rozmrz" prstov Mezi Meles, kde som si teda kvôli premrznutým prstom chvíľu posedel (a Jurajko následne tiež). TR v Super Meles bol takto vyriešený a nachystaný, a tak som sa pustil do skúšania tej poslednej, kritickej krokovej pasáže. Musím povedať, že už pri samotnom TR je to strašne zvláštny pocit, keď lezetie a v periférnom zornom poli stále sledujete strom, ktorý s napätím očakáva, kedy bude môcť váš pád zachytiť...brr!

Po asi 2 - 3 prelezoch záverečnej (po stránke morálu) kľučovej pasáže sa na to vrhol Juro - zhodli sme sa na tom, že čo sa týka obtiažnosti krokov, je to tak max. 7+/8-, no myšlienka možnosti pristátia na strome je tak silná, že človeku tam vie vcelku kvalitne natiecť... Chvíľu som váhal, či to ísť skúšať RP, ale predsa len - kvôli tomu som tam šiel, tak na čo viac čakať?

Spoločný nástup s Meles Meles som prebehol už v podstate automaticky, potom tých pár nepríjemných krokov cez hnidné chyty v úvode Super Meles, cvakací bočák (posledné istenie pod zlaňákom) a ...príliš premrznuté prsty na to, aby som si trúfol pustiť sa do tej série nepríjemných krokoch po lištách. Sadol som si a začal zohrievať prsty - síce som už sedel, ale ten vrch som preliezť musel ...aspoň si to skúsiť na prvom, keď som už tu. Bočák pravou, ľavá noha a dlhý prečah ľavačkou do dobrej lišty... kroky som mal jasné, myseľ už pomenej. No na to, že to bol prvý RP pokus to až tak zlé nebolo - zakývalo ma len 2 kroky pred cvakaním zlaňáku (heh...trochu blbý "tajming", no :p). Expresky som odtiaľ povyberal s tým, že dnes už to skúšať nebudem - hmla za ten čas, čo sme tam boli, zhustla, aj sa trochu ochladilo a túžba príjemného tepla a chladného piva u Jelena bola každou minútou silnejšia. Juro si dal ešte Variantu koutu a ja som rozmýšľal, čo na záver...

"Po čo si sem prišiel, chlapče? Pozri, aké sú podmienky - trenie perfektné, cestu máš komplet v hlave, istič parádny - na čo ešte čakáš?! Čo ak je toto na dlhú dobu Tvoja posledná príležitosť? Choď do toho!"

Ešte dlho si budem pamätať Jurovu otázku: "Ty to ideš liezť znova?!"

Hlava čistá, prsty prekrvené, šnúrky na lezečkách dotiahnuté. Nástup opäť bez zaváhania, "bouldrík" detto - posledné istenie cvaknuté (pre istotu aj nit, aj borhák - keď sa už mám roztrieskať, nech to je aspoň o strom, nie o kamene pod cestou). Niekoľko nádychov - výdychov a znova: bočák pravačkou, ľavá noha vysoko, dlhý prečah ľavačkou do dobrej lišty...uložiť pravú nohu, prichytiť oblý bočák a prečah do lišto-bočáku...

"Chlapče, máš na to. Nepanikár. Poznáš to, vieš, čo robiť. Dýchaj."

...puklinka ľavačkou na zápor, pribrať pravou, postaviť nohy a posledný prečah ľavou do lišty. "Pekne...", ozvalo sa zo spodu skôr, ako som stihol cvaknúť zlaňák. Radosť z prelezu bola neopísateľná! (Asi jediná cesta, z ktorej som sa takto tešil, bol Šípkový král...)

Na záver - túto cestu vrelo odporúčam všetkým, ktorí v lezení nehľadajú len "trhanie chytov" do previsu s isteniami po metri, ale užívajú si pri lezení aj tú psychickú stránku veci (ktorá by mala byť, podľa mňa, zastúpená v ideálnom prípade z 50%).

Enjoy and have fun!


P.S.: Ako mi bolo dodatočne pripomenuté, zabudol som sa zmieniť, že tento úspešný hmlistý deň sme zakončili, ako inak, u Jelena...

...je vidieť, že hmlisto bolo nie len pod skalami :}

Kotelna - grand opening

Tak to konečne prišlo! Síce o mesiac a pol neskôr ako to bývalo po minulé roky, síce o 2 týždne neskôr ako pôvodne avizoval čaj, ale je to tu - Kotelna od zajtra, tj. pondelka 16.11. bude konečne v prevádzke. Vopred chcem za realizačný tím poprosiť o strpenie a pochopenie, pretože stena ešte nie je v 100% stave (2 chýbajúce kusy, miestami pár chýbajúcich chytov, nedoriešený dopad...). Pokúsime sa to dať v najbližšej dobe do poriadku. Hlavné pre nás bolo, aby bola stena v maximálnej možnej miere k dispozícii, pretože už aj tak sa práce na jej príprave dosť preťahovali...

Aktuálne foto z Kotelny:

V piatok večer som vypratal a povýsaval komplet hornú časť Kotelny (trochu ma zarazilo, keď som tam našiel niekoľkých boulderujúcich nadšencov ...zvláštne, že im ten bordel nevadil (piliny, náradie, prach...)) - každopádne nikomu nič nevyčítam, proste čaj to na štvrtok večer ešte nemal otvárať, no), v sobotu večer som potom dovýsával zvyšok, tj. schodisko a spodnú miestnosť, a tiež všetky matrace (tie tam prídem ešte dnes poobede (nedeľa) rozložit).

Na záver som si pre členov Kotelny (aj potencionálnych) pripravil pár poznámok ohľadne fungovania steny (je mi trochu trápne písať niečo podobné (väčšinou) dospelým ľuďom, ale už včera som sa presvedčil, že niektorým ľuďom proste základný zmysel pre poriadok pravdepodobne chýba):


1) "členské" sa platí vopred, tj. na začiatku obdobia, v ktorom chcete na Kotelnu chodiť - peniaze dajte buď čajovi osobne, alebo vhoďte do kasy v obálke s vašim menom a nejakým kontaktom na seba (mobil, e-mail) - ceny za vstup sú: mesačný 400 - 3mesačný 1000 - polročný (celá sezóna) 1800 ...v prípade choroby/výjazdu/etc. sa dá dohodnúť, treba to ale oznámiť dopredu, resp. hneď!

2) vstup pre nečlenov je možný LEN V DOPROVODE člena Kotelny, jednorázové vstupné je 50,- a platí sa hneď na začiatku návštevy, aby sa na to "nezabudlo" pri odchode...

3) prezliekať sa na chodbe (nikto nie je zvedavý na druhého holú prdel)

4) oblečenie nenechávať na stene, hlavne keď si to niekto naskladá na lavicu a potom si nie je kam sadnúť - neskôr budú zriadené skrinky pre členov v spodnej miestnosti

5) lezecké veci nenechávať na stene - poprvé to tam zavadzia (keby si to tam nechal každý, tak tam môžme otvoriť menší outdoor shop), podruhé to tam zavadzia

6) svoj "bordel" si brať so sebou! (tzn. PET fľaše, šupky od banánov, kelímky od pomazánok, sáčky z bagiet...) - okrem toho, je tam na to smetný kôš (ak si ešte niekto nevšimol, je pod stolom) a správca neplní funkciu smetiara alebo upratovačky!

7) zákaz pridávať/meniť/odstraňovať chyty! - možné len po dohode so správcom

8) nepoškodzovať/neničiť zariadenie steny

9) poruchy/škody hlásiť správcovi, samozrejme, že čím skôr, tým lepšie (napr. nefungujúce svetlo, zlomený chyt, pokazené rádio...)

10) poriadne bušiť a nezrakviť sa pri tom!!!

Toť vsjo - enjoy!

Kotelna - work in progress...

Ak to ešte niekto nevie, tak "čajovému dýchánku" dnes na čas odzvonilo... Kotelnou sa v nasledujúcich dvoch týždňoch bude ozývať dunenie indiánskych bubnov, prehlušované len smrtiacimi výkrikmi skalpovaných nepriateľov!

Inými slovami - čaj odišiel opäť robiť "na pánske", a tak je momentálne starostlivosť o Kotelnu v Jarkovych a mojich rukách (splnomocnenie k nahliadnutiu na čajovom blogu). Keďže som dnes (štvrtok) nemal čas a energiu ísť sa na stenu pozrieť, netuším v akom stave ju včera chalani zanechali. Je preto dosť možné, že tam ostalo ešte veľa nedokončenej práce, a tak by som chcel všetkých nadšencov poprosiť, aby to brali tak, že stena bude oficiálne otvorená až od pondelka. Akúkoľvek pomoc, samozrejme, uvítam, no ešte ani v túto chvíľu netuším, kedy sa mi tam podarí zajtra dostať (celý deň bude totiž makať). Povedzme teda, že zajtra najskôr od 19:00 by mohla prebehnúť prvá fáza dokočovacích prác. Je mi jasné, že piatok večer si viete predstaviť stráviť aj príjemnejšie, ako zasieraním sa na umeline, takže ak aj nikto nepríde, prežijem to... Čo sa týka víkendu, upresním všetko až zajtra, lebo momentálne ani za boha netuším, čo bude zajtra večer, nie to ešte v sobotu/nedeľu.

Btw, ešte také menšie intermezzo ohľadom toho, prečo sa rekonštrukcia Kotelny tak vlečie. Ako isto väčšina z vás vie, čaj chodí na "služobky" do Nemecka (2 týždne práce vs. 2 týždne doma). A ako isto väčšina z vás chápe, prachy nie sú síce v živote to hlavné, ale na prežitie ich človek potrebuje. Ďalším problémom bola neschopnosť zorganizovať nejakú ochotnú a schopnú pracovnú silu, a zároveň zohnať náradie, lebo to sa na starej Kotelni po zemi neváľalo... Posledné 2 týždne som mal tú česť priložiť ruku k dielu a napriek tomu, že sme tam odmakali okolo 80 hodín práce (ja osobne "iba" nejakých 20 - 25), mal som pocit, že sa to vlečie slimačím tempom - práce tam totiž bolo ako na vypálenom gotickom kostole a stále toho veľa ostáva (aj keď po osadení chytov to možno niekomu tak pripadať nemusí, ale je to tak). Preto by som vás chcel poprosiť o pochopenie, strpenie a trochu súcitu - robíme to (aj) pre vás :}

Na záver zopár fotiek z výstavby, ktorej som sa zúčastnil (prvé 4 fotky sú fotené v priebehu cca 3 dní začiatkom minulého týždňa, posledné 2 sú z tohto týždňa):

...tož, aj roboši musia odniekiaľ brať inšpiráciu :p

(aj) čajove kreácie po drogovom excese (...či toto som nemal prezrádzať?):

Takže toľko pre dnešok. Dúfam, že sa s niektorými uvidím cez víkend, a tiež dúfam, že v pondelok si na Kotelni konečne budeme môcť poriadne zabušiť!

A ešte pre istotu - ak ste v Kotelni nikdy neboli, tu je mapka:

...sú to presklenné dvere s veľkým modrým madlom.