Budím sa (po dlhej dobe až neskoro po svitaní) na zvuk novej SMS - píše Čokin, či s nimi predsa len nechcem ísť boulderovať do Chřibů. Ako to už ráno býva, som ešte príliš vypatlaný, aby som si trúfol hneď odpisovať, a tak to nechávam tak a ešte si chvíľu dopriavam pohodlie horizontálnej polohy. K odpísaniu som sa dostal až o polhodinu neskôr, počas raňajok. Je krásny deň, cez balkónové dvere mi do izby svieti neskoré letné slnko a teplomer hlási čosi okolo 20 stupňov. Trochu nerád, no Chřiby som nakoniec zavrhol. Lezenie by to bolo určite výborné, no mám chuť užiť si konečne trochu samoty. Brno je tento víkend skoro mŕtve, minimálne čo sa lezeckej komunity týka. Túžbu po samote som ale radšej ešte poistil ...výberom údolí Říčky.
Linka č. 201 a makový závin sú veľmi príjemnou kombináciou. Ľudí dnes cestuje pomenej. Kto vie, či to je tým, že som sa vybral až naobed, alebo je Brno dnes naozaj úplne vyľudnené. Ani sa nenazdám a už stojíme na Říčkách, rozcestí. Mak je však už zasiaty a tak sa bude dobre pochodovať. Do uší mi hrá nórsky Röyksopp a po krásnych 15 minútách zhadzujem batoh "U kříže". Lesom sa ozýva jedine príroda. Naozaj krásny deň.
Rozliezam sa v jednom z posledných Vlkových päťkových (ehm...) "výkrikov" v údolí Říčky, v ceste Přímá šíkmá. Ide o narovnanie Šikmé cesty - cez nový borhák, viac menej dobrými lištami, do občas špinavej poličky a k zlaňáku. Následne si pridávam aj Variantu šikmé, ďalšiu učebnicovú päťku, za ktorej prelez by sa nemusel hanbiť ani sedmičkový lezec... Do tretice si chuť vylepšujem klasikou - cestou Čuňárna. A že na "Bajerke" sa nedá dobre zaliezť. Blbosť!
Telo aj myseľ sú opäť naladené na ten milovaný pohyb, a tak hurá na hlavný masív (ktorý však nie je hlavným cieľom).
Hľadiac na ten krásny kus skaly rozmýšľam, v čom si spraviť radosť... Výber padol na krátke a odvážne Klémovo veselí. Ešte si pamätám, ako som tam pred vyše troma rokmi bojoval na OS, z ktorého nakoniec aj tak nič nebolo. A pritom stačilo chytiť lištu vpravo, postaviť sa pekne zošikma ľavou nohou a natiahnuť sa na spodok príjemnej prstovej špáry ľavou rukou ...aké jednoduché, že? :} Zostupujem "komínom" vľavo od Bílej šipky a hľadím pri tom na ten opustený kus skaly oproti, z časti zaprášený a obrastený machom. V tom si všimnem jednotku v čiernom krúžku a spomínam si na cestu Boulder, u ktorej som si nikdy nebol istý, kde sa presne nachádza. "A mám ťa!", hovorím si a už sa naťahujem za nástupovými chytmi. Trochu nepríjemný, dlhší krok (aj kvôli prípadnému dopadu), ale inak rýchlovka. Ešte len zliezam na nástup a už rozmýšľam, či to pôjde aj zo sedu ...veď čo už je to za Boulder, ak by sa to liezlo len zo stoja. Obzerám chyty - sú. Stupy detto.
Prvý pokus - tá hrana vpravo síce berie, ale s tou pravou pätou som tam tak zamknutý, že do lišty na ľavačku by to bol až nechutne dynamický krok. Mám rád svoju chrbticu.
Druhý pokus - bez päty to asi ozaj nepôjde, nie som John Gill, aby som to zhybol na jednej ruke.
Tretí, štvrtý pokus - opakovanie síce je matkou múdrosti, ale do tej lišty mi to z tej päty veľmi nepomôže...
Piaty pokus - vivat campus! Dobre, ale čo potom?
Šiesty pokus - aha, ďalšia lišta. Hm, ale teleskopickú ruku nemám.
Siemy pokus - lišta vľavo, päta a ...drb na riť! "Skurvené lezečky." (LaSportiva Cobra ...ale inak sú fajn - pozn. autora).
...a keďže v najlepšom treba prestať, odchádzam "na štand", vyzúvam lezečky a rozmýšľam, čo ďalej. Na Stromovú si kvôli absencii určitých pamäťových stôp v danú chvíľu netrúfam, súd preto padol na krásny Meles meles. Ách, Testarossy - istota ako výrobky z kaučuku. Nástup by som mohol liezť už aj po slepiačky... Strednú "bočákovú" pasáž si dnes dám bez lišty vpravo, nech to je trochu zmena. Nádherná to cesta! Hranka, no-hand, "spoďák", madlo a výlez. Príjemný pocit. Krásna očista. Opäť zliezam komínom, ale počkať - na nohách mám predsa Ferrari medzi lezečkami. Dobre, dám teda pokus.
Ešte trochu očistiť chyty, aby sa už fakt nebolo na čo vyhovárať, a ide sa na to. Madielka, lišta ...šikmá, ale drží. Pravá päta na miesto, zabrať a - aké je to odrazu ľahké! Mám to, lišta je moja! Trochu poopravým prstoklad, teraz už len umiestniť ľavú nohu a...
Svet sa mi odrazu melie pred očami. Nemám prehľad, kam ktorá končatina smeruje, kam smeruje moje telo a ako ho vlastne zastaviť. Na sekundu si uvedomím smer pohybu, a tak rýchlo využívam situáciu a snažím sa brzdiť rukami (a bradou) v hline... Spravím ešte jeden kotúľ, už len zo zotrvačnosti, čím sa nohy dostanú pod telo, dole svahom. Okamžite sa pokúšam vyhodnotiť svoj stav, no bolesť je tak silná (a mozog otrasený), že sa ledva dokážem posadiť. Rukami si poukladám nohy do normálnej polohy, a keď zistím, že postaviť sa nedokážem, v bolesti sa odplazím približne 10 m k veciam. Odtrhol sa mi chyt. "Tá skurvená lišta! ...pôjde to teraz bez nej vyliezť? Jebať..." Sám nechápem, ako dokážem o tom vôbec rozmýšľať. Celý svet sa mi totiž točí pred očami, lapám po dychu a s ťažkosťou zvládam koordinovať pohyby. Hlava ma však nebolí. "Je to dobre? Mám zlomenú nohu? Ako sa odtiaľto dostanem? Kubo je kdesi na zberoch, mohol by som mu zavolať. Hm, to určite... pokaziť mu deň a spraviť zo seba ešte väčšieho debila."
Niekedy to vie byť aj výhodou, že popri lezení veľmi málo pijem. Vylievam si asi pollitra vody na hlavu, snáď to trochu pomôže. Čosi sa aj napijem, ale nemám vôbec chuť, tak to nakoniec aj tak vypľúvam ...ako postihnutý, skor všetko na seba. Hyperventilujem ako po hodine hĺbkového potápania. Vylievam si na hlavu aj zvyšok vody. Asi to pomohlo, hlava sa mi pomaly prestáva točiť a začínam konečne aj racionálnejšie uvažovať. Noha zlomená nie je, ale narazená je o to viac - nad pravým kolenom sa mi už začína tvoriť krásny opuch. Sadám si preto nohami smerom do svahu, aby som znížil množstvo tekutiny v končatine, a pátram po ďalších ranách. Dokopy je ich päť. Tož, keď musí macher liezť bez trička ...ale aspoň som si tak žiadne nerotrhal, že? Tržná rana na pravej dlani a pravom ramene, nad pravým zápästím a pod pravým prsným svalom. Ešte jedna nad pravým vnútorným členkom. Na záver ešte odrenina na pravej strane brucha. Postupne zisťujem, že som si narazil aj vnútornú časť ľavého kolena, no napriek tomu dokážem tú nohu (narozdiel od pravej) stále používať.
Rany postupne ošetrím zvyškom Betadine ...kedy som to naposledy dostal "protitetanovku"? Vedľa ležiaci konár odpílim švajčiarskym nožíkom a obväzom vytvorím až príliš improvizovanú dlahu na pravú nohu. Zo zvyšku konára si nachystám "teleskopické hole". Je 15:18 - najbližší autobus by som stihol možno tak za podpory štyroch nadšených šerpov. Neostáva mi teda nič iné, ako sa dvihnúť a vyžrať si to až do dna... Po pár minútach objavujem úroveň improvizovanosti mojej "dlahy" a s veľkou radosťou (a o čosi menším hnevom) ju hádžem do lesa. Podopierajúc sa konárom krivkám na autobus, najprv lesom, potom asfaltkou. O špinavého a "post-trip-looking" mladého muža evidentne nejaví skoro nikto záujem - podarí sa mi stopnúť asi až 30. auto po cca 20 minútach stopovania. To je na údolí Říčky môj nový "rekord"... (týmto ďakujem ochotnému otcovi dvoch milých a rozkošných detí).
Po príchode domov sa nakoniec odhodlám navštíviť pohotovosť - síce to dopadlo, ako som čakal (odišiel som s dvoma elastickými obväzmi na dolných končatinách a druhou vrstvou Betadine na tej pravej hornej), aspoň však môžem ísť spať s relatívne pokojným pocitom, že snáď sa nasledujúce ráno zobudím.
Tento príbeh je skutočný. Je verným popisom predpokladaného vzniku nového variantu cesty Boulder, a to zo sedu, s názvom Nedotknuteľný. Čestne prisahám, že v slede udalostí netrpelo žiadne zviera. Hm, aj keď...
A ponaučenie na záver - kto sa bojí, nech nelezie do lesa (ani v lese)!
P.S.: Ospravedlňujem sa, že je tento článok bez jedinej fotky. Tesne "po" som však nemal veľmi náladu vyťahovať foťák...
utorok 14. septembra 2010
sobota 7. augusta 2010
lezenie v okolí Banskej Bystrice - Jakub, Nové skaly
Síce menšia, o to však navštevovanejšia časť prímestskej oblasti Jakub, Nové skaly ("Skalky nad dedinou"), sa nachádza približne 3 km od centra BB, smer Donovaly. V prípade prístupu autom je možné parkovať priamo pod skalami - približne 300 m za masívom Starých skál (čnejú vľavo nad hlavnou cestou, odtiaľ "Skalky nad cestou") odbočíte cez most doprava a potom smerom akoby naspäť na BB. Skaly budú po ľavej strane. V prípade cesty autobusom sa do dedinky Jakub dostanete mestskou dopravou, linka č. 43, zastávka Jakub, kostol. Zo zastávky mostom na východnú (pravú) stranu riečky - prvý most je hneď pri kostole, ďalší približne 150 m ďalej, vpravo za krčmou. Spoza mosta je to približne ďalších 450, resp. 300 m severným smerom (smer Donovaly).
Masív Nových skál je tvorený druhohornými vápencami, tvarovanými do platní (ľavá časť) až jemných previsov (pravý časť). Vzhľadom k otvorenosti skál sú tieto viac menej pravidelne zvetralé, tvoriace množstvo menších špáriek až špár. Na vzhľade skál sa podpísala aj prítomnosť železničnej trate vo svahu nad masívom (rozrušovanie skál spôsobené otrasmi), takže masív je hlavne v hornej časti miestami lámavý.
Vďaka polohe prímestskej polohe skál boli (a sú) skaly v okolí Jakuba často navštevovanou a obľúbenou lokalitou. Prvé cesty na Nových skalách vznikali roku 1975 (P. Mačák, M. Topinka, M. Kopas), väčšinou sa však jednalo o "hákovačky", ktoré sa voľných prelezov dočkali až v 90. rokoch (P. Lovič, J. Brozman, S. Šimkovič, J. Lovás).
Skoro všetky cesty sú odistené lepenými borhákmi a zakončené buď "prasiatkom", alebo zľaňovacou reťazou a 8-10 expresiek je bohate dostačujúce množstvo. Výška masívu je do 15 m, takže 35m lano tu úplne stačí.
Prvou zmienkou o lezení na Nových skalách boli Dieškove Cvičné skaly na Slovensku. Neskôr boli samozrejme zaradené aj do Pauerových Slovenských skál II. Napriek tomu, že odvtedy pribudla len jedna nová cesta (alebo skôr variant - Hrana, 8), údaje v Pauerovom sprievodcovi neboli kompletné. Dovolil som si preto vytvoriť "sprievodcu" nového, formou fotografií.
klikni na obrázok pre zväčšenie
Masív Nových skál je tvorený druhohornými vápencami, tvarovanými do platní (ľavá časť) až jemných previsov (pravý časť). Vzhľadom k otvorenosti skál sú tieto viac menej pravidelne zvetralé, tvoriace množstvo menších špáriek až špár. Na vzhľade skál sa podpísala aj prítomnosť železničnej trate vo svahu nad masívom (rozrušovanie skál spôsobené otrasmi), takže masív je hlavne v hornej časti miestami lámavý.
Nové skaly
klikni na obrázok pre zväčšenie
© Jakub Šuhajda
Vďaka polohe prímestskej polohe skál boli (a sú) skaly v okolí Jakuba často navštevovanou a obľúbenou lokalitou. Prvé cesty na Nových skalách vznikali roku 1975 (P. Mačák, M. Topinka, M. Kopas), väčšinou sa však jednalo o "hákovačky", ktoré sa voľných prelezov dočkali až v 90. rokoch (P. Lovič, J. Brozman, S. Šimkovič, J. Lovás).
Skoro všetky cesty sú odistené lepenými borhákmi a zakončené buď "prasiatkom", alebo zľaňovacou reťazou a 8-10 expresiek je bohate dostačujúce množstvo. Výška masívu je do 15 m, takže 35m lano tu úplne stačí.
Prvou zmienkou o lezení na Nových skalách boli Dieškove Cvičné skaly na Slovensku. Neskôr boli samozrejme zaradené aj do Pauerových Slovenských skál II. Napriek tomu, že odvtedy pribudla len jedna nová cesta (alebo skôr variant - Hrana, 8), údaje v Pauerovom sprievodcovi neboli kompletné. Dovolil som si preto vytvoriť "sprievodcu" nového, formou fotografií.
pravá časť
klikni na obrázok pre zväčšenie
© Michal Makuša
ľavá časť
klikni na obrázok pre zväčšenie
© Michal Makuša
Informácie o výnimkách a prípadných zákazoch lezeckej činnosti nájdete na stránkach JAMESu (lokalita č. 7 Kremnické vrchy).
Na záver odporúčam navštíviť miestnu "reštauráciu", kde si môžte uloviť a pochutnať na chovaných pstruhoch (viď mapa). V prípade záujmu o ubytovanie je niekoľko možností v Banskej Bystrici.
Jakubské Nové skaly sú príjemnou jedno- až dvojdňovou destináciou. Želám veľa lezeckých úspechov.
pondelok 26. júla 2010
lezenie v okolí Banskej Bystrice - Harmanecká jaskyňa
Staronová vápencová oblasť, nachádzajúca sa približne 16 km od BB, sa rozprestiera v lesoch nad vstupom do Harmaneckej jaskyne. Zatiaľ nie až tak obliehaná lezeckou komunitou, no vďaka rozmanitosti ciest a ľahkému prístupu sa určite stane rýchlo populárnou. Pri ceste autom - parkovisko pri Harmaneckej jaskyni sa nachádza medzi dedinami Dolný a Horný Harmanec, príjazdom z BB po pravej strane. V prípade cesty autobusom, cieľovou zastávkou je Dolný Harmanec, Harmanecká jaskyňa, ktorá sa nachádza na opačnej strane cesty, naproti parkovisku. Z parkoviska ku skalám je to cca 5 min chôdze do kopca výrazným lesným chodníkom na druhej strane potoka.
Steny sú tvorené druhohorným vápencom, sformované od platní, cez previsnuté bruchá až po niekoľko pseudo-jaskynných útvarov, s miestami lámavým terénom. Charakterom sú skaly veľmi rôznorodé, takže zastúpenie tu majú skoro všetky možné druhy chytov...
O histórii lezenia nad Harmaneckou jaskyňou nemám v tejto chvíli presné informácie, prvú výraznejšiu stopu však po sebe zanechal J. Peklo, ktorý v stenách preliezol niekoľko prvovýstupov. Neskôr sa pridali Stano Bobok a Jožo Lovás, ktorý (spolu s Paľom Packom, Petrom Zingorom, Kubom Šuhajdom...) priebežne pridáva stále nové cesty.
Steny nad Harmaneckou jaskyňou by sa dali rozdeliť do dvoch sektrov so súčasným počtom 57 ciest rôznych obtiažností (od 5+ po 11-), údajne však s prísnejšou klasifikáciou... :}
Prvému sektoru dominuje obrovská skalná klenba približne v strede masívu, v ktorej po ľavej strane vedie jedna z najťažších ciest na Slovensku, Kanibal 11- (prvý PP od Joža Krištoffyho). Nachádzajú sa tu skôr vyššie steny s dlhšími cestami (priemerne okolo 20 m), väčšinou vytrvalostne-technického charakteru.
Druhý sektor sa tiahne severne (vľavo) od sektoru prvého. Približne v strede masívu je výrazná kostolíkovitá klenba. Cesty sú tu kratšie (priemerne do 15 m), no skôr boulderového charakteru.
Všetky* cesty sú odistené lepenými borhákmi a ukončené zlaňovancou reťazou alebo "prasaťom". Na lezenie teda stačí približne 10 expresiek a 60-70m lano. (* Výnimkou je cesta Retro, ktorá bola vylezená po vlastných isteniach a tento charakter ostal zachovaný.)
Pravdepodobne kvôli nevedomí o týchto skalkách, príp. pre obľúbenosť iných lokálnych oblastí (Jelenec, Jakub), rozvoj lezenia v masívoch nad Harmaneckou jaskyňou bol spočiatku dosť pozvoľný. Preto doteraz ani neexistuje žiadna oficiálna verzia sprievodcu. Keďže sú názvy ciest aj s obtiažnosťou napísané na skale, sprievdoca, ktorého sem predkladám, je vlastne len zoznamom ciest bez nákresov alebo bližsích popisov.
klikni na obrázok pre zväčšenie
Steny sú tvorené druhohorným vápencom, sformované od platní, cez previsnuté bruchá až po niekoľko pseudo-jaskynných útvarov, s miestami lámavým terénom. Charakterom sú skaly veľmi rôznorodé, takže zastúpenie tu majú skoro všetky možné druhy chytov...
O histórii lezenia nad Harmaneckou jaskyňou nemám v tejto chvíli presné informácie, prvú výraznejšiu stopu však po sebe zanechal J. Peklo, ktorý v stenách preliezol niekoľko prvovýstupov. Neskôr sa pridali Stano Bobok a Jožo Lovás, ktorý (spolu s Paľom Packom, Petrom Zingorom, Kubom Šuhajdom...) priebežne pridáva stále nové cesty.
pohľad spod klenby 1. sektoru
klikni na obrázok pre zväčšenie
© Michal Makuša
Steny nad Harmaneckou jaskyňou by sa dali rozdeliť do dvoch sektrov so súčasným počtom 57 ciest rôznych obtiažností (od 5+ po 11-), údajne však s prísnejšou klasifikáciou... :}
Prvému sektoru dominuje obrovská skalná klenba približne v strede masívu, v ktorej po ľavej strane vedie jedna z najťažších ciest na Slovensku, Kanibal 11- (prvý PP od Joža Krištoffyho). Nachádzajú sa tu skôr vyššie steny s dlhšími cestami (priemerne okolo 20 m), väčšinou vytrvalostne-technického charakteru.
Druhý sektor sa tiahne severne (vľavo) od sektoru prvého. Približne v strede masívu je výrazná kostolíkovitá klenba. Cesty sú tu kratšie (priemerne do 15 m), no skôr boulderového charakteru.
Všetky* cesty sú odistené lepenými borhákmi a ukončené zlaňovancou reťazou alebo "prasaťom". Na lezenie teda stačí približne 10 expresiek a 60-70m lano. (* Výnimkou je cesta Retro, ktorá bola vylezená po vlastných isteniach a tento charakter ostal zachovaný.)
Pravdepodobne kvôli nevedomí o týchto skalkách, príp. pre obľúbenosť iných lokálnych oblastí (Jelenec, Jakub), rozvoj lezenia v masívoch nad Harmaneckou jaskyňou bol spočiatku dosť pozvoľný. Preto doteraz ani neexistuje žiadna oficiálna verzia sprievodcu. Keďže sú názvy ciest aj s obtiažnosťou napísané na skale, sprievdoca, ktorého sem predkladám, je vlastne len zoznamom ciest bez nákresov alebo bližsích popisov.
zoznam ciest
1. sektor
klikni na obrázok pre zväčšenie
© Pavol Packo / Michal Makuša
2. sektor
klikni na obrázok pre zväčšenie
© Pavol Packo / Michal Makuša
Informácie o výnimkách a prípadných zákazoch lezeckej činnosti nájdete na stránkach JAMESu (lokalita č. 9 Veľká Fatra NP).
Za návštevu určite stojí aj samotná Harmanecká jaskyňa. V prípade záujmu o ubytovanie v okolí Harmaneckej jakyne je možnosťou horský hotel Kráľova studňa, príp. potom až v Banskej Bystrici.
Prajem príjemné lezenie v príjemnom prostredí lesov Veľkej Fatry.
nedeľa 13. júna 2010
Priedhorie - K60
Prvý júnový víkend, keď sa počasie konečne rozhodlo umúdriť a vyše tri týždne trvajúce obdobie dažďov skončilo, osud ma privial na Považie. Nemohol som preto nenavštíviť jednu z najkrajších slovenských lezeckých oblastí - Priedhorie.
pohľad zo Zlatej južne do údolia
© Michal Makuša
Keďže bolo po tak výdatných dažďoch všade veľa vody, steny zakryté stromami neprichádzali do úvahy. Obišli sme preto aj rok starý sektor Kopyto (nachádza sa hneď za zákrutov pod Podkovou, tiež po pravej strane), čo ma vcelku mrzelo, pretože som sa naň tešil. Boli sme však už rozbehnutý daným smerom, tak sme sa rozhodli, že obzrieme rovnako "starý" sektor s názvom K60.
cestou ku K60
© Michal Makuša
K60 sa nachádza asi 3-5 minúty chôdze od Kopyta, taktiež po pravej strane. Stena je orientovaná juhovýchodným smerom, takže prítomnosť slnečných lúčov - aj vďaka riedkemu porastru - bola zaručená. To nám bolo v danú chvíľu záchranou, pretože až na jednu boli všetky cesty súché. Čím ma stena prekvapila na prvý pohľad, bol jej charakter - akoby rozbitý vápencový masív, kde by človek čakal, že bude pri lezení rukami dolovať kamene, držal však až neuveritelne dobre.
pravá časť K60
© Michal Makuša
Ciest sa tu v danú chviľu nachádza 13, v rozsahu obtiažností 4- až 6+ (klasifikačne mäkkšie ako zvyšok Priedhoria). V ľavej časti som si všimol ešte ďalšie dve línie borhákov, zatiaľ však bez názvov ciest na skale (tiež ešte neboli úplne dočistené). Pravdepodobne však môžeme očakávať, že sa celkový počet časom zvýši na 15. Napriek relatívne nízkej obtiažnosti, sektor poskytuje veľmi pekné dlhšie línie v príjemnom a zaujímavom materiále. Stena je tak ideálnym miestom na rozlezenie sa (príp. vhodným miestom pre začínajúcich lezcov, odporúčal by som však prilbu). Odtiaľ sme si to totiž namierili na Zlatú, no to je už iná "story"...
dovidenia v Priedhorí niekedy nabudúce
© Michal Makuša
pondelok 24. mája 2010
známa a menej známa lezecká filmová produkcia - 3. diel
Lezenie sa stáva pomaly tak populárnym športom ako bicyklovanie či bojové umenia. Výrobcovia materiálu a majitelia stien si mädlú ruky, ako im rastú zisky. A zdá sa, že táto situácia praje aj produkcii lezeckých filmov, a tak je už v podstate jedno kto, kde a čo. Hlavne že "sa lezie sa" a z reproduktorov sa ozýva pohodová muzička, miestami prerušená ručaním v zápale boja...
Pure
Chuck Fryberger Films, 2009
Boulderingový špeciál v podaní 19 top lezcov, natočený v 6 krajinách na 3 kontinentoch.
info
trailer tu alebo tu
Core
Chuck Fryberger Films, 2010
Očakávaný hit tejto jari... Nalle, Fred, Kilian, Kevin a iní drtia od studeného Fínska cez rozpálenú Afriku až po USA.
oficiálna stránka
trailer
Tough Enough
WorkLessClimbMore Films, 2009
oficiálna stránka
info tu a tu
trailer
Rewind
BS Productions, 2008
Zábery vyhrabané z archívov , natočené za posledných 15 rokov. Predstavia sa Dave Graham, Jason Kehl, Joe Kinder...
oficiálna stránka
trailer tu alebo tu
Continuum Project
Alstrin Films, 2010
Po dlhej dobe opäť all-around lezecký dokument - športové lezenie, ľady aj alpský štýl.
oficiálna stránka
trailer
A keďže popularita (hlavne) športového lezenia stále narastá, predpokladám, že sa tu za nejakú dobu objaví opäť ďalší príspevok na túto tému. Kedy to bude, to však ani ja netuším...
PureChuck Fryberger Films, 2009
Boulderingový špeciál v podaní 19 top lezcov, natočený v 6 krajinách na 3 kontinentoch.
info
trailer tu alebo tu
Chuck Fryberger Films, 2010
Očakávaný hit tejto jari... Nalle, Fred, Kilian, Kevin a iní drtia od studeného Fínska cez rozpálenú Afriku až po USA.
oficiálna stránka
trailer
WorkLessClimbMore Films, 2009
oficiálna stránka
info tu a tu
trailer
BS Productions, 2008
Zábery vyhrabané z archívov , natočené za posledných 15 rokov. Predstavia sa Dave Graham, Jason Kehl, Joe Kinder...
oficiálna stránka
trailer tu alebo tu
Alstrin Films, 2010
Po dlhej dobe opäť all-around lezecký dokument - športové lezenie, ľady aj alpský štýl.
oficiálna stránka
trailer
A keďže popularita (hlavne) športového lezenia stále narastá, predpokladám, že sa tu za nejakú dobu objaví opäť ďalší príspevok na túto tému. Kedy to bude, to však ani ja netuším...
utorok 2. marca 2010
Dobývanie raja - úvod
O pôvodnom obyvateľstve je ťažko hovoriť, pretože iba od začiatku nášho letopočtu bol ostrov pod nadvládou niekoľkých rôznych ríš a kráľovstiev, takže sa ním premlelo mnoho kultúr. Napriek tomu cítiť, že súčasný Sardínčania majú v sebe čosi talianske (okrem jazyka, samozrejme), ale predsa len to nie sú tí "šialení" pevninskí Taliani. Ľudia boli všade veľmi príjemní a aj napriek tomu, že nikto z účastníkov zájazdu taliansky nevedel, vždy sme sa s nimi dokázali posunkami a úsmevmi (občas aj lámanou angličtinou) nejako dorozumieť.
Ostrov lemuje približne 2000 km dlhé pobrežie, ktoré častokrát formujú vápencové útesy, na severe pre zmenu žulové kopy. Vápenec je tu aj dominantnou horninou. Lezecky významná je však aj spomínaná žula na severe, ktorej prítomnosť v tejto časti ostrova je jedným z dôkazov o tom, že Sardínia a Korzika tvorili kedysi súvislú pevninu. V juhozápadnej časti ostrova sa nachádza niekoľko bazaltových útesov.
Vnútrozemie ostrova, miestami až príliš zvrásnené - nekonečné serpentíny (slabším povahám odporúčam pribaliť Kinedril) a vápencami lemované údolia, ktoré vytvárajú dojem, že vyčerpať potenciál tohto ostrova je skoro nemožné - je tvorené niekoľkými pohoriami, z ktorých najvyšším je Monti del Gennargentu (s najvyšším vrchom Punta la Marmora, 1834 m n. m.), ležiace približne v centrálnej časti ostrova. Lezecky je veľmi významný priesmyk Gola di Gorroppu (nazývaný tiež "Grand Canyon Európy") so stenami do 500 m, nachádzajúci sa približne 20 km západne od obľúbeného prímorského mestečka Cala Gonone. Tento priesmyk je domovom jednej z najťažších viacdĺžkových športových ciest na svete, Hotel Supramonte, 8b od Pietra dal Pra.
© wikipedia.org
Možností, ako sa dostať na tento krásny ostrov je niekoľko. Najbežnejším a asi aj najefektívnejším je využitie služieb niektorej z trajektových spoločností - Moby Lines, Tirrenia di Navigazione alebo Corsica Ferries, príp. sprodstredkovane cez slovenskú spoločnosť directferries.sk. Plavba z Livorna do Olbie trvá približne 8 hodín, no celý proces až okolo 10 hodín. Keďže však trajekty (konkrétne Moby Lines) premávajú v noci, aspoň sa človek môže pred prvým lezeckým dňom dobre vyspať (odporúčam detský kútik).
Ďalšou možnosťou sú letecké spoločnosti, konkrétne RyanAir či easyJet, alebo sprostredkovane cez Student Agency či CKM, a následne využiť niektorú s autopožičovní, napr. Hertz, príp. lokálnu autobusovú dopravu či skúsiť šťastie so stopom... (veľmi rád by som niekedy skúsil, no obávam sa, že aspoň základná znalosť taliančiny či španielčiny je v takom prípade viac než vhodná).
Za lezením je ideálne vycestovať približne v rozmedzí február-máj, resp. september-november (február a november môžu však byť studené a so snehom). Odvážnejší navštevujú Sardíniu aj počas vianočných sviatkov. Počas letných mesiacov je ostrov pravdepodobne plný turistov, no aj tak liezť na južne orientovaných stenách musí byť v tej dobe skôr utrpením, ako radosťou...
Sprievodcov sardínskym lezením je niekoľko, no osobnú skúsenosť mám len s knihou Pietra di Luna od Maurizia Ovigliu, autora možno až tisíciek prvovýstupov na Sardínii. Kniha bola publikovaná, samozrejme, v taliančine, no tiež v angličtine a nemčine. Nákresy sú síce vcelku jednoduché, no napriek tomu sa podľa nich dá dobre orientovať. Trochu horšie to je s popisom prístupu k niektorým oblastiam - párkrát sa nám stalo, že sme zablúdili, zle odbočili, príp. danú oblasť vôbec nenašli... Taliani majú totiž asi rovnako "dobrý" odhad na vzdialenosti ako ja, takže napr. 300 metrov podľa sprievodcu je skoro kilometer v reále :} No aj tak môžem Mauriziovho sprievodcu len odporučiť - kúpiť sa dá napr.na stránkach Outside, Climb Europe, Cordee alebo Urbanrock.
So spaním sme si zatiaľ nikdy nerobili ťažkú hlavu, čo sa dá z časti ospravedlniť tým, že mimo sezónu je možností pomenej, no párkrát sa nám stalo, že nás ráno budili Carabinieri, takže nocovanie na divoko nie je úplne kóšer... Každopádne, aj mimo sezóny sa dá skoro v každom mestečku nájsť nejaký apartmán alebo kemping. Zatiaľ som však nemal tú česť, takže prehľad o úrovni ubytovania ani o cenách v rôznych častiach ostrova nemám.
Prípadné problémy so stravovaním pomôže vyriešiť miestne supermercato alebo rôzne druhy stravovacích zariadení (pizzerie, reštaurácie), ktorých je v každom mestečku plno.
Na záver pridávam pár odkazov, ktoré môžu pomôcť pri rozhodovaní sa, či navštíviť jeden z mnohých rajov na Zemi:
Sardínia na wiki
oficiálna stránka turizmu na Sardínii
ďalšie info o Sardínii
pohoria Sardínie
oficiálna stránka lezenia na Sardínii
Ďalšou možnosťou sú letecké spoločnosti, konkrétne RyanAir či easyJet, alebo sprostredkovane cez Student Agency či CKM, a následne využiť niektorú s autopožičovní, napr. Hertz, príp. lokálnu autobusovú dopravu či skúsiť šťastie so stopom... (veľmi rád by som niekedy skúsil, no obávam sa, že aspoň základná znalosť taliančiny či španielčiny je v takom prípade viac než vhodná).
Za lezením je ideálne vycestovať približne v rozmedzí február-máj, resp. september-november (február a november môžu však byť studené a so snehom). Odvážnejší navštevujú Sardíniu aj počas vianočných sviatkov. Počas letných mesiacov je ostrov pravdepodobne plný turistov, no aj tak liezť na južne orientovaných stenách musí byť v tej dobe skôr utrpením, ako radosťou...
Sprievodcov sardínskym lezením je niekoľko, no osobnú skúsenosť mám len s knihou Pietra di Luna od Maurizia Ovigliu, autora možno až tisíciek prvovýstupov na Sardínii. Kniha bola publikovaná, samozrejme, v taliančine, no tiež v angličtine a nemčine. Nákresy sú síce vcelku jednoduché, no napriek tomu sa podľa nich dá dobre orientovať. Trochu horšie to je s popisom prístupu k niektorým oblastiam - párkrát sa nám stalo, že sme zablúdili, zle odbočili, príp. danú oblasť vôbec nenašli... Taliani majú totiž asi rovnako "dobrý" odhad na vzdialenosti ako ja, takže napr. 300 metrov podľa sprievodcu je skoro kilometer v reále :} No aj tak môžem Mauriziovho sprievodcu len odporučiť - kúpiť sa dá napr.na stránkach Outside, Climb Europe, Cordee alebo Urbanrock.
So spaním sme si zatiaľ nikdy nerobili ťažkú hlavu, čo sa dá z časti ospravedlniť tým, že mimo sezónu je možností pomenej, no párkrát sa nám stalo, že nás ráno budili Carabinieri, takže nocovanie na divoko nie je úplne kóšer... Každopádne, aj mimo sezóny sa dá skoro v každom mestečku nájsť nejaký apartmán alebo kemping. Zatiaľ som však nemal tú česť, takže prehľad o úrovni ubytovania ani o cenách v rôznych častiach ostrova nemám.
Prípadné problémy so stravovaním pomôže vyriešiť miestne supermercato alebo rôzne druhy stravovacích zariadení (pizzerie, reštaurácie), ktorých je v každom mestečku plno.
Na záver pridávam pár odkazov, ktoré môžu pomôcť pri rozhodovaní sa, či navštíviť jeden z mnohých rajov na Zemi:
Sardínia na wiki
oficiálna stránka turizmu na Sardínii
ďalšie info o Sardínii
pohoria Sardínie
oficiálna stránka lezenia na Sardínii
sobota 27. februára 2010
lezenie v okolí Banskej Bystrice - Jelenec
V posledných rokoch jedna z napopulárnejších oblastí na Slovensku a rozhodne najnavštevovanejšia z oblastí v okolí Banskej Bystrice (viď štatistiky z climb.sk), Jelenec, sa nachádza cca 18 km od BB, smer Donovaly. V prípade dopravy autom je celkom vhodné zhliadnuť inštruktážne video od Jirku "caballa" Švuba, kde je názorne ukázané, ako sa na Jelenec dostať, kde parkovať, atď. Autobusová doprava je tiež jednou z možností - cieľovou "stanicou" je autobusová zastávka Staré Hory, Dolný Jelenec, prípadne až zastávka Motyčky (odtiaľ pešo smerom späť na BB cca 3 km).
Skalné masívy Jelenca sú tvorené vcelku kompaktným druhohorným kriedovým vápencom v podstate všetkých možných sklonov od položených až po niekoľko "striech", s prevahou (+/-) kolmých stien. Charakteru skál dominujú špáry, pukliny a diery rôznych veľkostí a tvarov, z lezeckého pohľadu však nechýba zastúpenie skoro žiadneho typu chytov.
Prvé cesty na Jelenci vznikli už začiatkom 90. rokov. Avšak vrece sa s prvovýstupmi začalo trhať až o 10 rokov neskôr, okolo roku 2002, kedy sa na tvorbe ciest podieľali hlavne Robert Štefko, Jozef Lovás, Pavol Packo, Stano Bobok a v neposlednom rade caballo. Bol to práve caballo (za pomoci J. Lovása, S. Boboka a ďalších), kto sa v rokoch 2004 - 2006 zaslúžil o obrovský rozvoj oblasti, a to nie len tvorbou nových ciest, ale aj úpravou okolia skál (schody od cesty, chodník, posedenie pod veľkým previsom) - niekoľko krátkych správ a zopár videí z prelezov ťažších ciest na Jelenci sa dá nájsť na jeho stránke http://cccbbb.sk/. Ešte by som chcel upozorniť zástancov absolútne čistého robenia ciest, že niektoré cesty na Jeleneci majú dolepené, príp. upravené chyty (pre prípadných záujemcov môžem neskôr doplniť aj zoznam :}
zoznam ciest
klikni na obrázok pre zväčšenie
Skalné masívy Jelenca sú tvorené vcelku kompaktným druhohorným kriedovým vápencom v podstate všetkých možných sklonov od položených až po niekoľko "striech", s prevahou (+/-) kolmých stien. Charakteru skál dominujú špáry, pukliny a diery rôznych veľkostí a tvarov, z lezeckého pohľadu však nechýba zastúpenie skoro žiadneho typu chytov.
jeden z obyvateľov Jelenca
klikni na obrázok pre zväčšenie
© Michal Makuša
Prvé cesty na Jelenci vznikli už začiatkom 90. rokov. Avšak vrece sa s prvovýstupmi začalo trhať až o 10 rokov neskôr, okolo roku 2002, kedy sa na tvorbe ciest podieľali hlavne Robert Štefko, Jozef Lovás, Pavol Packo, Stano Bobok a v neposlednom rade caballo. Bol to práve caballo (za pomoci J. Lovása, S. Boboka a ďalších), kto sa v rokoch 2004 - 2006 zaslúžil o obrovský rozvoj oblasti, a to nie len tvorbou nových ciest, ale aj úpravou okolia skál (schody od cesty, chodník, posedenie pod veľkým previsom) - niekoľko krátkych správ a zopár videí z prelezov ťažších ciest na Jelenci sa dá nájsť na jeho stránke http://cccbbb.sk/. Ešte by som chcel upozorniť zástancov absolútne čistého robenia ciest, že niektoré cesty na Jeleneci majú dolepené, príp. upravené chyty (pre prípadných záujemcov môžem neskôr doplniť aj zoznam :}
lezec v ceste Budík, 7+
klikni na obrázok pre zväčšenie
© Jakub Šuhajda
Na Jelenci je momentálne dokopy 127 ciest, z toho 81 v 1. sektore a 40 v 2. sektore (v sektoroch Boulder a Schody sa momentálne nelezie, pretože sa nachádzajú na súkromnom pozemku). Obtiažnosťou sa cesty pohybujú od 4+ až po teoretických 10+/11- (zatiaľ neprelezený projekt Vlhko nielen v rozkroku), s najväčšou koncetráciou ciest v 8. stupni obtiažnosti. No vzhľadom k relatívne početnému zastúpeniu ľahších aj ťažších ciest je pochopiteľné, prečo je Jelenec tak populárnou oblasťou - veľmi dobre si tu môže zaliezť ako začiatočník, tak aj "ťažký zvárač". Čo do charakteru ciest, okúsiť sa tu dá všetko možné - od silových ťahov v previsoch či bouldrovania v jemne previsnutých stienkach, cez "hnusné" kúty a "slizké" špáry, až po lahodné baletenie a cibrenie techniky v položených platniach. O zábavu je tu teda rozhodne postarané :}
Odistenie ciest je veľmi dobré, ako umiestnením istení, tak aj ich kvalitou (lepené borháky, "prasatá"), a tak si pri lezení úplne vystačíte s 12 - 15 expreskami a 60m lanom (až na 3 či 4 výnimky, kde sa hodí až 80m).
Prvý (a zatiaľ jediný knižný) sprievodca na Jelenec sa vyskytol v knihe Slovenský skaly II., Daniel Pauer, 2002. Od roku 2004 existuje pravidelne aktualizovaná verzia na caballových stránkach, ktorú som previedol do formy Microsoft Word dokumentu - keďže je väčšina ciest napísaná na skale, ide v podstate len o zoznam ciest bez nákresov (cesty sú pre oba sektory menované zľava doprava)...
zoznam ciest
1. sektor
klikni na obrázok pre zväčšenie
© caballo
2. sektor
klikni na obrázok pre zväčšenie
© caballo
kompletný zoznam ciest (© caballo)
Informácie o výnimkách a prípadných zákazoch lezeckej činnosti nájdete na stránkach JAMESu (lokalita č. 9 Veľká Fatra NP).
V prípade, že sa rozdhodne stráviť lezením na Jelenci viac dní, jednou z možností ubytovania je chata v Dolnom Jeleneci alebo ďaľšia v Hornom Jelenci. Niekoľko možností ubytovania je tiež na Starých Horách alebo nakoniec v neďalekej Banskej Bystrici.
Želám veľa lezeckých úspechov a pekných dní strávených v tejto síce mladej, napriek tomu však už veľmi známej lezeckej oblasti.
nedeľa 24. januára 2010
lezenie v okolí Banskej Bystrice - Šturec
Táto relatívne malá, zato však výživná oblasť s trochu zavádzajúcim názvom, sa nachádza cca 20 km od Banskej Bystrice, smerom na Donovaly. Najideálnejší je prístup autom, keďže parkovať sa dá doslova priamo pod skalami. V príprade autobusovej dopravy je to trochu komplikovanejšie, pretože najbližšie zastávka je pri 1 km vzdialených Motyčkách a aj tam nestoja všetky autobusy smerujúce na alebo z Donovalov. Každopádne, kto chce, ten si na Šturec cestu nájde (napr. aj stopom :}, takže nie je o čom...
Šturec je tvorený vápnitým zlepencom a aj keď na prvý pohľad nevyzerá práve dôveryhodne, drobivosťou je na tom výrazne lepšie ako zlepenec súľovský či prečínsky (je v nich väčší pomer ílovitých častí, čiže sú aj menej kompaktné). Základom horniny je druhohorný vápenec z obdobia kriedy.
O zavádzajúcom názve som písal preto, lebo valná väčšina ľudí si pod pojmom "Šturec" predstaví horský prechod na ceste z Banskej Bystrice do Martina. Oblasť však dostala pomenovanie podľa vrchu, ktorý sa nachádza pár kilometrov severne od skalného masívu (Šturec, 1075 m n. m.).
Liezť sa tu začalo už koncom 80. rokov (prvé cesty od Ruda Mihála z roku 1988), ďalšie cesty potom vznikali v priebehu 90. rokov. Na pár rokov to na Šturci stíchlo, no v priebehu roku 2009 Jožo Lovás s Paľom Packom navŕtali a preliezli 7 nových ciest, a pravdepodobne budú aj tento rok pokračovať...
A teraz k samotnému lezeniu - ako som už v úvode písal, oblasť nie je, čo do počtu ciest, tou najväčšou (v súčasnosti 20 ciest, z toho jedna sa ešte nestihla pred zimou preliezť), no Šturec si to kompenzuje výškou (až 40 m) a zároveň obtiažnosťou ciesť (od cca 7- po 10, priemerne 8+/9-), takže je ideálnym miestom pre stabilizovaných osmičkových, resp. deviatkových lezcov s dostatočnou dávkou silovej vytrvalosti. Ďalším dôvodom, prečo patrí Šturec medzi moje obľúbené oblasti, je charakter ciest - okrem spomínanej silovej vytrvalosti sa na Šturci (hlavne pri pokusoch o OS prelezy) zíde aj schopnosť dobre čítať cesty, tj. taktika prelezu, a zároveň už trochu vyššia úroveň technickej zdatnosti jedinca. V ľudskej reči to znamená, že cesty sú hravé, občas záľudné, kde-tu je nejaký bouldrík alebo technická lahôdka, a väčšina ciest je v úvode ešte mierne uklonená, takže tie OS, ale ani RP/PP vôbec nie sú zadarmo :}
Cesty sú zaistené lepenými borhákmi, občas sa nájde ešte kruh, a končia buď borhákmi, resp. reťazou s karabínou alebo tie najnovšie "prasiatkom". Na tie najdlhšie cesty odporúčam priniesť okolo 15 expresiek a 80m lano sa tu tiež uživí, príp. ak sa chce "plácať" v ťažkých práskoch, 10 expresiek a 60m lano by vám mali stačiť.
Sprievodca na Šturec sa v knižnej podobe objavil zatiaľ len raz, a to v publikácii Slovenské skaly II., Daniel Pauer, 2002. Nasledovalo zverejnenie sprievodcu na stránkach JAMESu a tiež Jirku "caballa" Švuba, a keďže v oblasti ani žiadne nové cesty nepribúdali, boli tieto zdroje dostatočné. No za posledný rok sa počet ciest v oblasti skoro zdvojnásobil, našťastie si však jeden z autorov týchto prvovýstupov dal tú prácu a vytvoril veľmi prehľadnú verziu nového sprievodcu.
topo oblasti
zoznam ciest
kompletný sprievodca (© Pavol Packo)
Informácie o výnimkách a prípadných zákazoch lezeckej činnosti nájdete na stránkach JAMESu (lokalita č. 9 Veľká Fatra NP).
Ak by mal niekto záujem o ubytovanie v okolí Šturca, kvantum hotelov je na Donovaloch, no to je skôr vyššia cenová kategória. Pri už spomínaných Motyčkách sa nachádza Hotel ŠTUREC, o niečo bližšie k Banskej Bystrici je niekoľko ďalších hotelov či penziónov (pri Jeleneci, na Starých Horách,...). Nakoniec, mnoho možností ubytovania je aj v Banskej Bystrici.
Dúfam, že vás článok motivuje aspoň k jednej návšteve tejto lezecky veľmi príjemnej oblasti. Nech to lezie!
klikni na obrázok pre zväčšenie
Šturec je tvorený vápnitým zlepencom a aj keď na prvý pohľad nevyzerá práve dôveryhodne, drobivosťou je na tom výrazne lepšie ako zlepenec súľovský či prečínsky (je v nich väčší pomer ílovitých častí, čiže sú aj menej kompaktné). Základom horniny je druhohorný vápenec z obdobia kriedy.
O zavádzajúcom názve som písal preto, lebo valná väčšina ľudí si pod pojmom "Šturec" predstaví horský prechod na ceste z Banskej Bystrice do Martina. Oblasť však dostala pomenovanie podľa vrchu, ktorý sa nachádza pár kilometrov severne od skalného masívu (Šturec, 1075 m n. m.).
Liezť sa tu začalo už koncom 80. rokov (prvé cesty od Ruda Mihála z roku 1988), ďalšie cesty potom vznikali v priebehu 90. rokov. Na pár rokov to na Šturci stíchlo, no v priebehu roku 2009 Jožo Lovás s Paľom Packom navŕtali a preliezli 7 nových ciest, a pravdepodobne budú aj tento rok pokračovať...
A teraz k samotnému lezeniu - ako som už v úvode písal, oblasť nie je, čo do počtu ciest, tou najväčšou (v súčasnosti 20 ciest, z toho jedna sa ešte nestihla pred zimou preliezť), no Šturec si to kompenzuje výškou (až 40 m) a zároveň obtiažnosťou ciesť (od cca 7- po 10, priemerne 8+/9-), takže je ideálnym miestom pre stabilizovaných osmičkových, resp. deviatkových lezcov s dostatočnou dávkou silovej vytrvalosti. Ďalším dôvodom, prečo patrí Šturec medzi moje obľúbené oblasti, je charakter ciest - okrem spomínanej silovej vytrvalosti sa na Šturci (hlavne pri pokusoch o OS prelezy) zíde aj schopnosť dobre čítať cesty, tj. taktika prelezu, a zároveň už trochu vyššia úroveň technickej zdatnosti jedinca. V ľudskej reči to znamená, že cesty sú hravé, občas záľudné, kde-tu je nejaký bouldrík alebo technická lahôdka, a väčšina ciest je v úvode ešte mierne uklonená, takže tie OS, ale ani RP/PP vôbec nie sú zadarmo :}
Cesty sú zaistené lepenými borhákmi, občas sa nájde ešte kruh, a končia buď borhákmi, resp. reťazou s karabínou alebo tie najnovšie "prasiatkom". Na tie najdlhšie cesty odporúčam priniesť okolo 15 expresiek a 80m lano sa tu tiež uživí, príp. ak sa chce "plácať" v ťažkých práskoch, 10 expresiek a 60m lano by vám mali stačiť.
Sprievodca na Šturec sa v knižnej podobe objavil zatiaľ len raz, a to v publikácii Slovenské skaly II., Daniel Pauer, 2002. Nasledovalo zverejnenie sprievodcu na stránkach JAMESu a tiež Jirku "caballa" Švuba, a keďže v oblasti ani žiadne nové cesty nepribúdali, boli tieto zdroje dostatočné. No za posledný rok sa počet ciest v oblasti skoro zdvojnásobil, našťastie si však jeden z autorov týchto prvovýstupov dal tú prácu a vytvoril veľmi prehľadnú verziu nového sprievodcu.
topo oblasti
klikni na obrázok pre zväčšenie
© Pavol Packo
zoznam ciest
klinkni na obrázok pre zväčšenie
© Pavol Packo
© Pavol Packo
kompletný sprievodca (© Pavol Packo)
Informácie o výnimkách a prípadných zákazoch lezeckej činnosti nájdete na stránkach JAMESu (lokalita č. 9 Veľká Fatra NP).
Ak by mal niekto záujem o ubytovanie v okolí Šturca, kvantum hotelov je na Donovaloch, no to je skôr vyššia cenová kategória. Pri už spomínaných Motyčkách sa nachádza Hotel ŠTUREC, o niečo bližšie k Banskej Bystrici je niekoľko ďalších hotelov či penziónov (pri Jeleneci, na Starých Horách,...). Nakoniec, mnoho možností ubytovania je aj v Banskej Bystrici.
Dúfam, že vás článok motivuje aspoň k jednej návšteve tejto lezecky veľmi príjemnej oblasti. Nech to lezie!
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
.JPG/300px-Action_Directe_(Waldkopf).JPG)
