nedeľa 13. júna 2010

Priedhorie - K60

Prvý júnový víkend, keď sa počasie konečne rozhodlo umúdriť a vyše tri týždne trvajúce obdobie dažďov skončilo, osud ma privial na Považie. Nemohol som preto nenavštíviť jednu z najkrajších slovenských lezeckých oblastí - Priedhorie.

pohľad zo Zlatej južne do údolia
© Michal Makuša

Keďže bolo po tak výdatných dažďoch všade veľa vody, steny zakryté stromami neprichádzali do úvahy. Obišli sme preto aj rok starý sektor Kopyto (nachádza sa hneď za zákrutov pod Podkovou, tiež po pravej strane), čo ma vcelku mrzelo, pretože som sa naň tešil. Boli sme však už rozbehnutý daným smerom, tak sme sa rozhodli, že obzrieme rovnako "starý" sektor s názvom K60.

cestou ku K60
© Michal Makuša

K60 sa nachádza asi 3-5 minúty chôdze od Kopyta, taktiež po pravej strane. Stena je orientovaná juhovýchodným smerom, takže prítomnosť slnečných lúčov - aj vďaka riedkemu porastru - bola zaručená. To nám bolo v danú chvíľu záchranou, pretože až na jednu boli všetky cesty súché. Čím ma stena prekvapila na prvý pohľad, bol jej charakter - akoby rozbitý vápencový masív, kde by človek čakal, že bude pri lezení rukami dolovať kamene, držal však až neuveritelne dobre. 

pravá časť K60
© Michal Makuša
 
Ciest sa tu v danú chviľu nachádza 13, v rozsahu obtiažností 4- až 6+ (klasifikačne mäkkšie ako zvyšok Priedhoria). V ľavej časti som si všimol ešte ďalšie dve línie borhákov, zatiaľ však bez názvov ciest na skale (tiež ešte neboli úplne dočistené). Pravdepodobne však môžeme očakávať, že sa celkový počet časom zvýši na 15. Napriek relatívne nízkej obtiažnosti, sektor poskytuje veľmi pekné dlhšie línie v príjemnom a zaujímavom materiále. Stena je tak ideálnym miestom na rozlezenie sa  (príp. vhodným miestom pre začínajúcich lezcov, odporúčal by som však prilbu). Odtiaľ sme si to totiž namierili na Zlatú, no to je už iná "story"...

 dovidenia v Priedhorí niekedy nabudúce
© Michal Makuša

pondelok 24. mája 2010

známa a menej známa lezecká filmová produkcia - 3. diel

Lezenie sa stáva pomaly tak populárnym športom ako bicyklovanie či bojové umenia. Výrobcovia materiálu a majitelia stien si mädlú ruky, ako im rastú zisky. A zdá sa, že táto situácia praje aj produkcii lezeckých filmov, a tak je už v podstate jedno kto, kde a čo. Hlavne že "sa lezie sa" a z reproduktorov sa ozýva pohodová muzička, miestami prerušená ručaním v zápale boja...

Pure
Chuck Fryberger Films, 2009

Boulderingový špeciál v podaní 19 top lezcov, natočený v 6 krajinách na 3 kontinentoch.

info

trailer tu alebo tu



Core
Chuck Fryberger Films, 2010

Očakávaný hit tejto jari... Nalle, Fred, Kilian, Kevin a iní drtia od studeného Fínska cez rozpálenú Afriku až po USA.

oficiálna stránka

trailer


Tough Enough
WorkLessClimbMore Films, 2009

oficiálna stránka

info tu a tu

trailer




Rewind
BS Productions, 2008

Zábery vyhrabané z archívov , natočené za posledných 15 rokov. Predstavia sa Dave Graham, Jason Kehl, Joe Kinder...

oficiálna stránka

trailer tu alebo tu



Continuum Project
Alstrin Films, 2010

Po dlhej dobe opäť all-around lezecký dokument - športové lezenie, ľady aj alpský štýl.

oficiálna stránka

trailer


A keďže popularita (hlavne) športového lezenia stále narastá, predpokladám, že sa tu za nejakú dobu objaví opäť ďalší príspevok na túto tému. Kedy to bude, to však ani ja netuším...

utorok 2. marca 2010

Dobývanie raja - úvod

Sardínia - 2. najväčší ostrov v Stredozemnom mori (s rozlohou cca 24 tisíc km2) - je síce talianskym autonómnym územím, no s istou formou právnej a administratívnej samostatnosti.Centrom je prístavné mesto Cagliari na južnom pobreží ostrova, ďalšie väčšie mestá sú napr. Olbia (SV prístavné mesto), Nuoro (SV centrálnej časti ostrova), Sassari (SZ vnútrozemské mesto), Oristano (blízko k stredu Z pobrežia).
O pôvodnom obyvateľstve je ťažko hovoriť, pretože iba od začiatku nášho letopočtu bol ostrov pod nadvládou niekoľkých rôznych ríš a kráľovstiev, takže sa ním premlelo mnoho kultúr. Napriek tomu cítiť, že súčasný Sardínčania majú v sebe čosi talianske (okrem jazyka, samozrejme), ale predsa len to nie sú tí "šialení" pevninskí Taliani. Ľudia boli všade veľmi príjemní a aj napriek tomu, že nikto z účastníkov zájazdu taliansky nevedel, vždy sme sa s nimi dokázali posunkami a úsmevmi (občas aj lámanou angličtinou) nejako dorozumieť.

Ostrov lemuje približne 2000 km dlhé pobrežie, ktoré častokrát formujú vápencové útesy, na severe pre zmenu žulové kopy. Vápenec je tu aj dominantnou horninou. Lezecky významná je však aj spomínaná žula na severe, ktorej prítomnosť v tejto časti ostrova je jedným z dôkazov o tom, že Sardínia a Korzika tvorili kedysi súvislú pevninu. V juhozápadnej časti ostrova sa nachádza niekoľko bazaltových útesov.
Vnútrozemie ostrova, miestami až príliš zvrásnené - nekonečné serpentíny (slabším povahám odporúčam pribaliť Kinedril) a vápencami lemované údolia, ktoré vytvárajú dojem, že vyčerpať potenciál tohto ostrova je skoro nemožné - je tvorené niekoľkými pohoriami, z ktorých najvyšším je Monti del Gennargentu (s najvyšším vrchom Punta la Marmora, 1834 m n. m.), ležiace približne v centrálnej časti ostrova. Lezecky je veľmi významný priesmyk Gola di Gorroppu (nazývaný tiež "Grand Canyon Európy") so stenami do 500 m, nachádzajúci sa približne 20 km západne od obľúbeného prímorského mestečka Cala Gonone. Tento priesmyk je domovom jednej z najťažších viacdĺžkových športových ciest na svete, Hotel Supramonte, 8b od Pietra dal Pra.


© wikipedia.org

Možností, ako sa dostať na tento krásny ostrov je niekoľko. Najbežnejším a asi aj najefektívnejším je využitie služieb niektorej z trajektových spoločností - Moby Lines, Tirrenia di Navigazione alebo Corsica Ferries, príp. sprodstredkovane cez slovenskú spoločnosť directferries.sk. Plavba z Livorna do Olbie trvá približne 8 hodín, no celý proces až okolo 10 hodín. Keďže však trajekty (konkrétne Moby Lines) premávajú v noci, aspoň sa človek môže pred prvým lezeckým dňom dobre vyspať (odporúčam detský kútik).
Ďalšou možnosťou sú letecké spoločnosti, konkrétne RyanAir či easyJet, alebo sprostredkovane cez Student Agency  či  CKM, a následne využiť niektorú s autopožičovní, napr. Hertz, príp. lokálnu autobusovú dopravu či skúsiť šťastie so stopom... (veľmi rád by som niekedy skúsil, no obávam sa, že aspoň základná znalosť taliančiny či španielčiny je v takom prípade viac než vhodná).

Za lezením je ideálne vycestovať približne v rozmedzí február-máj, resp. september-november (február a november môžu však byť studené a so snehom). Odvážnejší navštevujú Sardíniu aj počas vianočných sviatkov. Počas letných mesiacov je ostrov pravdepodobne plný turistov, no aj tak liezť na južne orientovaných stenách musí byť v tej dobe skôr utrpením, ako radosťou...

Sprievodcov sardínskym lezením je niekoľko, no osobnú skúsenosť mám len s knihou Pietra di Luna od Maurizia Ovigliu, autora možno až tisíciek prvovýstupov na Sardínii. Kniha bola publikovaná, samozrejme, v taliančine, no tiež v angličtine a nemčine. Nákresy sú síce vcelku jednoduché, no napriek tomu sa podľa nich dá dobre orientovať. Trochu horšie to je s popisom prístupu k niektorým oblastiam - párkrát sa nám stalo, že sme zablúdili, zle odbočili, príp. danú oblasť vôbec nenašli... Taliani majú totiž asi rovnako "dobrý" odhad na vzdialenosti ako ja, takže napr. 300 metrov podľa sprievodcu je skoro kilometer v reále :} No aj tak môžem Mauriziovho sprievodcu len odporučiť - kúpiť sa dá napr.na stránkach Outside, Climb Europe, Cordee alebo Urbanrock.

So spaním sme si zatiaľ nikdy nerobili ťažkú hlavu, čo sa dá z časti ospravedlniť tým, že mimo sezónu je možností pomenej, no párkrát sa nám stalo, že nás ráno budili Carabinieri, takže nocovanie na divoko nie je úplne kóšer... Každopádne, aj mimo sezóny sa dá skoro v každom mestečku nájsť nejaký apartmán alebo kemping. Zatiaľ som však nemal tú česť, takže prehľad o úrovni ubytovania ani o cenách v rôznych častiach ostrova nemám.
Prípadné problémy so stravovaním pomôže vyriešiť miestne supermercato alebo rôzne druhy stravovacích zariadení (pizzerie, reštaurácie), ktorých je v každom mestečku plno.

Na záver pridávam pár odkazov, ktoré môžu pomôcť pri rozhodovaní sa, či navštíviť jeden z mnohých rajov na Zemi:

Sardínia na wiki
oficiálna stránka turizmu na Sardínii
ďalšie info o Sardínii
pohoria Sardínie
oficiálna stránka lezenia na Sardínii

sobota 27. februára 2010

lezenie v okolí Banskej Bystrice - Jelenec

V posledných rokoch jedna z napopulárnejších oblastí na Slovensku a rozhodne najnavštevovanejšia z oblastí v okolí Banskej Bystrice (viď štatistiky z climb.sk), Jelenec, sa nachádza cca 18 km od BB, smer Donovaly. V prípade dopravy autom je celkom vhodné zhliadnuť inštruktážne video od Jirku "caballa" Švuba, kde je názorne ukázané, ako sa na Jelenec dostať, kde parkovať, atď. Autobusová doprava je tiež jednou z možností - cieľovou "stanicou" je autobusová zastávka Staré Hory, Dolný Jelenec, prípadne až zastávka Motyčky (odtiaľ pešo smerom späť na BB cca 3 km).

 
klikni na obrázok pre zväčšenie

Skalné masívy Jelenca sú tvorené vcelku kompaktným druhohorným kriedovým vápencom v podstate všetkých možných sklonov od položených až po niekoľko "striech", s prevahou (+/-) kolmých stien. Charakteru skál dominujú špáry, pukliny a diery rôznych veľkostí a tvarov, z lezeckého pohľadu však nechýba zastúpenie skoro žiadneho typu chytov.

jeden z obyvateľov Jelenca
klikni na obrázok pre zväčšenie
© Michal Makuša

Prvé cesty na Jelenci vznikli už začiatkom 90. rokov. Avšak vrece sa s prvovýstupmi začalo trhať až o 10 rokov neskôr, okolo roku 2002, kedy sa na tvorbe ciest podieľali hlavne Robert Štefko, Jozef Lovás, Pavol Packo, Stano Bobok a v neposlednom rade caballo. Bol to práve caballo (za pomoci J. Lovása, S. Boboka a ďalších), kto sa v rokoch 2004 - 2006 zaslúžil o obrovský rozvoj oblasti, a to nie len tvorbou nových ciest, ale aj úpravou okolia skál (schody od cesty, chodník, posedenie pod veľkým previsom) - niekoľko krátkych správ a zopár videí z prelezov ťažších ciest na Jelenci sa dá nájsť na jeho stránke http://cccbbb.sk/. Ešte by som chcel upozorniť zástancov absolútne čistého robenia ciest, že niektoré cesty na Jeleneci majú dolepené, príp. upravené chyty (pre prípadných záujemcov môžem neskôr doplniť aj zoznam :}

lezec v ceste Budík, 7+
klikni na obrázok pre zväčšenie
© Jakub Šuhajda

Na Jelenci je momentálne dokopy 127 ciest, z toho 81 v 1. sektore a 40 v 2. sektore (v sektoroch Boulder a Schody sa momentálne nelezie, pretože sa nachádzajú na súkromnom pozemku). Obtiažnosťou sa cesty pohybujú od 4+ až po teoretických 10+/11- (zatiaľ neprelezený projekt Vlhko nielen v rozkroku), s najväčšou koncetráciou ciest v 8. stupni obtiažnosti. No vzhľadom k relatívne početnému zastúpeniu ľahších aj ťažších ciest je pochopiteľné, prečo je Jelenec tak populárnou oblasťou - veľmi dobre si tu môže zaliezť ako začiatočník, tak aj "ťažký zvárač". Čo do charakteru ciest, okúsiť sa tu dá všetko možné - od silových ťahov v previsoch či bouldrovania v jemne previsnutých stienkach, cez "hnusné" kúty a "slizké" špáry, až po lahodné baletenie a cibrenie techniky v položených platniach. O zábavu je tu teda rozhodne postarané :}

Odistenie ciest je veľmi dobré, ako umiestnením istení, tak aj ich kvalitou (lepené borháky, "prasatá"), a tak si pri lezení úplne vystačíte s 12 - 15 expreskami a 60m lanom (až na 3 či 4 výnimky, kde sa hodí až 80m).

Prvý (a zatiaľ jediný knižný) sprievodca na Jelenec sa vyskytol v knihe Slovenský skaly II., Daniel Pauer, 2002. Od roku 2004 existuje pravidelne aktualizovaná verzia na caballových stránkach, ktorú som previedol do formy Microsoft Word dokumentu - keďže je väčšina ciest napísaná na skale, ide v podstate len o zoznam ciest bez nákresov (cesty sú pre oba sektory menované zľava doprava)... 

zoznam ciest
1. sektor
klikni na obrázok pre zväčšenie
© caballo

2. sektor
klikni na obrázok pre zväčšenie
 © caballo


Informácie o výnimkách a prípadných zákazoch lezeckej činnosti nájdete na stránkach JAMESu (lokalita č. 9 Veľká Fatra NP).

V prípade, že sa rozdhodne stráviť lezením na Jelenci viac dní, jednou z možností ubytovania je chata v Dolnom Jeleneci alebo ďaľšia v Hornom Jelenci. Niekoľko možností ubytovania je tiež na Starých Horách alebo nakoniec v neďalekej Banskej Bystrici. 

Želám veľa lezeckých úspechov a pekných dní strávených v tejto síce mladej, napriek tomu však už veľmi známej lezeckej oblasti.

nedeľa 24. januára 2010

lezenie v okolí Banskej Bystrice - Šturec

Táto relatívne malá, zato však výživná oblasť s trochu zavádzajúcim názvom, sa nachádza cca 20 km od Banskej Bystrice, smerom na Donovaly. Najideálnejší je prístup autom, keďže parkovať sa dá doslova priamo pod skalami. V príprade autobusovej dopravy je to trochu komplikovanejšie, pretože najbližšie zastávka je pri 1 km vzdialených Motyčkách a aj tam nestoja všetky autobusy smerujúce na alebo z Donovalov. Každopádne, kto chce, ten si na Šturec cestu nájde (napr. aj stopom :}, takže nie je o čom...

klikni na obrázok pre zväčšenie

Šturec je tvorený vápnitým zlepencom a aj keď na prvý pohľad nevyzerá práve dôveryhodne, drobivosťou je na tom výrazne lepšie ako zlepenec súľovský či prečínsky (je v nich väčší pomer ílovitých častí, čiže sú aj menej kompaktné). Základom horniny je druhohorný vápenec z obdobia kriedy.

O zavádzajúcom názve som písal preto, lebo valná väčšina ľudí si pod pojmom "Šturec" predstaví horský prechod na ceste z Banskej Bystrice do Martina. Oblasť však dostala pomenovanie podľa vrchu, ktorý sa nachádza pár kilometrov severne od skalného masívu (Šturec, 1075 m n. m.).

Liezť sa tu začalo už koncom 80. rokov (prvé cesty od Ruda Mihála z roku 1988), ďalšie cesty potom vznikali v priebehu 90. rokov. Na pár rokov to na Šturci stíchlo, no v priebehu roku 2009 Jožo Lovás s Paľom Packom navŕtali a preliezli 7 nových ciest, a pravdepodobne budú aj tento rok pokračovať...

A teraz k samotnému lezeniu - ako som už v úvode písal, oblasť nie je, čo do počtu ciest, tou najväčšou (v súčasnosti 20 ciest, z toho jedna sa ešte nestihla pred zimou preliezť), no Šturec si to kompenzuje výškou (až 40 m) a zároveň obtiažnosťou ciesť (od cca 7- po 10, priemerne 8+/9-), takže je ideálnym miestom pre stabilizovaných osmičkových, resp. deviatkových lezcov s dostatočnou dávkou silovej vytrvalosti. Ďalším dôvodom, prečo patrí Šturec medzi moje obľúbené oblasti, je charakter ciest - okrem spomínanej silovej vytrvalosti sa na Šturci (hlavne pri pokusoch o OS prelezy) zíde aj schopnosť dobre čítať cesty, tj. taktika prelezu, a zároveň už trochu vyššia úroveň technickej zdatnosti jedinca. V ľudskej reči to znamená, že cesty sú hravé, občas záľudné, kde-tu je nejaký bouldrík alebo technická lahôdka, a väčšina ciest je v úvode ešte mierne uklonená, takže tie OS, ale ani RP/PP vôbec nie sú zadarmo :}

Cesty sú zaistené lepenými borhákmi, občas sa nájde ešte kruh, a končia buď borhákmi, resp. reťazou s karabínou alebo tie najnovšie "prasiatkom". Na tie najdlhšie cesty odporúčam priniesť okolo 15 expresiek a 80m lano sa tu tiež uživí, príp. ak sa chce "plácať" v ťažkých práskoch, 10 expresiek a 60m lano by vám mali stačiť.

Sprievodca na Šturec sa v knižnej podobe objavil zatiaľ len raz, a to v publikácii Slovenské skaly II., Daniel Pauer, 2002. Nasledovalo zverejnenie sprievodcu na stránkach JAMESu a tiež Jirku "caballa" Švuba, a keďže v oblasti ani žiadne nové cesty nepribúdali, boli tieto zdroje dostatočné. No za posledný rok sa počet ciest v oblasti skoro zdvojnásobil, našťastie si však jeden z autorov týchto prvovýstupov dal tú prácu a vytvoril veľmi prehľadnú verziu nového sprievodcu.

topo oblasti
klikni na obrázok pre zväčšenie
© Pavol Packo
 

zoznam ciest
 
klinkni na obrázok pre zväčšenie
© Pavol Packo

kompletný sprievodca (© Pavol Packo)

Informácie o výnimkách a prípadných zákazoch lezeckej činnosti nájdete na stránkach JAMESu (lokalita č. 9 Veľká Fatra NP).

Ak by mal niekto záujem o ubytovanie v okolí Šturca, kvantum hotelov je na Donovaloch, no to je skôr vyššia cenová kategória. Pri už spomínaných Motyčkách sa nachádza Hotel ŠTUREC, o niečo bližšie k Banskej Bystrici je niekoľko ďalších hotelov či penziónov (pri Jeleneci, na Starých Horách,...). Nakoniec, mnoho možností ubytovania je aj v Banskej Bystrici.

Dúfam, že vás článok motivuje aspoň k jednej návšteve tejto lezecky veľmi príjemnej oblasti. Nech to lezie!